Zákaz zlata: Hrozí zákaz vlastníctva drahých kovov?

V histórii sa už neraz stalo, že štát zakázal súkromným osobám obchodovať so zlatom a/alebo ho vlastniť, obmedzil to alebo to sankcionoval trestami odňatia slobody, pokutami a správnymi sankciami. Ekonómovia znovu a znovu varujú pred blížiacim sa zákazom zlata. Je však takýto zákaz zlata skutočne reálny?

Čo vlastne znamená zákaz zlata?

V prípade zákazu vlastníctva zlata sú súkromné osoby povinné predať svoje zlato (aspoň mince a prúty) štátu za pevne stanovenú cenu zlata.

Legálne je zvyčajne len vlastníctvo zlatých šperkov a v niektorých prípadoch aj zberateľských mincí do zákonom stanovenej hornej hranice.
Okrem toho sa často presadzuje zákaz obchodovania so zlatom, striebrom a inými drahými kovmi, takže s mincami a prútmi sa nesmie obchodovať alebo len na základe osobitného povolenia (obchod).

Historické zákazy zlata

V histórii sa opakovane stávalo, že úrady zakázali bežným občanom vlastniť zlato. Zákazy zlata neboli presadzované len v autoritárskych alebo totalitných štátoch, ale aj v zavedených demokraciách.

V ranom staroveku bolo zlato a striebro pre ľudí často zakázané, pretože sa im pripisovala božská alebo kráľovská symbolika.

Neskôr však boli zákazy zlata vždy prostriedkom kontroly vlastnej meny alebo ovládnutia štátnych financií: Začalo sa to v Cézarovom Ríme a pokračovalo cez Čínsku ríšu až po revolučné Francúzsko.

Zákazy zlata v 20. storočí

Aj v 20. storočí sa zákaz zlata objavil v mnohých krajinách sveta. Vo Weimarskej republike bolo súkromné vlastníctvo zlata obmedzené už v roku 1923. Za vlády nacistov bolo v Nemecku a Rakúsku zakázané nielen súkromné vlastníctvo zlata, ale aj obchodovanie s niektorými drahými kovmi. Nemecké "Devisenschutzkommandos" boli na ťahu s cieľom skonfiškovať alebo povinne odkúpiť zlato, striebro a iné cennosti.

Po vojne víťazné mocnosti zaviedli zákaz predaja zlata, ktorý platil až do roku 1955.

Po druhej svetovej vojne neboli zákazy zlata v mnohých krajinách ničím výnimočným: v roku 1963 vydala India zákaz držby zlata s cieľom zlepšiť svoju devízovú situáciu a od roku 1966 platil niekoľko rokov zákaz zlata vo Veľkej Británii. Britskí občania museli svoje zlato odovzdať Bank of England, aby mohla zabezpečiť britskú libru.

Hrozí opäť zákaz zlata?

V minulosti boli zákazy zlata zvyčajne určené na ozdravenie neistého stavu štátnych financií alebo sa používali ako nástroj menovej politiky na stabilizáciu vlastnej meny.

Mnohé krajiny opäť čelia obrovským výzvam: Pandémia Corona viedla k obrovským škrtom v hospodárstve a spoločnosti. Aby sa hospodárstvo opäť rozbehlo, krajiny investujú miliardy a centrálne banky poskytujú lacné peniaze. V dôsledku toho sa ponuka peňazí stále viac nafukuje, čo v dlhodobom horizonte povedie k zvýšenej inflácii.

Keďže komerčné banky čoraz viac prenášajú záporné kľúčové úrokové sadzby na svojich klientov, hrozí, že úspor na účte bude skôr menej ako viac.

Ak stratia dôveru v iné formy investícií, utekajú do bezpečného prístavu zlata. To isté platí pre peniaze vo všeobecnosti. Ak ľudia stratia dôveru v stabilitu meny, zlato sa stáva "útočiskom", aby si zachovali hodnotu bohatstva, ktoré zarobili. Zlato sa totiž považuje za bezpečný prístav. Svoju hodnotu si zachováva už celé stáročia.

Aby sa zabránilo takémuto úteku do drahých kovov, bolo by preto celkom možné zaviesť zákaz zlata. Navyše by bol logickým pokračovaním zákazu hotovosti. V poslednom čase sa EÚ, ECB a MMF opakovane pokúšali zaviesť hotovostné stropy. Kritici sa však obávajú, že takéto obmedzenia hotovostných platieb by mohli byť prvým krokom k úplnému zákazu hotovosti. Takéto hotovostné limity idú ruka v ruke aj so sprísnením obmedzení anonymity pri nákupe zlata.

Z právneho hľadiska už v Rakúsku existujú predpisy, ktoré by umožnili presadiť zákaz predaja zlata:
Rakúska mincovňa je podľa Scheidemünzengesetz oprávnená nielen "raziť a [...] uvádzať do obehu mince a obchodné mince v súlade s týmto spolkovým zákonom", ale ich aj "sťahovať"(Scheidemünzengesetz § 2).
Na tento účel môže Národná banka podľa devízového zákona "vyhlásiť právne úkony a konania, ktoré podliehajú povoleniu, alebo ich čiastočne alebo úplne zakázať".(Devízový zákon § 4 ods. 1). To sa výslovne vzťahuje aj na zlato, konkrétne na "rýdze zlato a legované zlato (surové alebo ako polotovar), zlaté mince, ktoré sú mimo obehu alebo už nie sú v obehu, ako aj pohľadávky a záväzky na dodanie zlata"(Devízový zákon § 1 ods. 1 5).

Čo hovorí proti zákazu zlata

Hoci zákazy zlata boli pre štát často výhodné, história tiež ukazuje, že takéto zákazy vlastníctva sa vždy veľmi ťažko presadzovali. Mnohí občania svoje zlato radšej ukryli, ako by ho mali odovzdať úradom, a obchod so zlatom a striebrom prekvital, aj keď bol zakázaný.

Zákaz vlastníctva zlata by bol nielen obrovským zásahom do ústavou zaručených vlastníckych práv, ale jeho presadzovanie by si vyžadovalo drastické prostriedky a pravdepodobne by bolo medzi voličmi mimoriadne nepopulárne.

V súčasnosti existujú oveľa účinnejšie spôsoby, ako sa štát môže dostať k majetku svojich občanov, než je zákaz zlata. V skutočnosti sú aj iné triedy aktív - bankové účty, účty úschov, ale aj nehnuteľnosti - oveľa bezprostrednejšie vystavené prístupu štátu ako v prípade súkromných zlatých rezerv, a preto sú oveľa vhodnejším cieľom štátnych donucovacích opatrení.

Takéto opatrenia siahajú od jednoduchého zvýšenia daní alebo zavedenia nových povinných odvodov cez zákaz obchodovania s určitými finančnými produktmi až po nečakanú zmenu meny.

Fyzické zlato: bezpečné aj pri zákaze zlata

Aj keď sa zdá, že zákaz zlata je nepravdepodobný: tí, ktorí si chcú zabezpečiť svoj majetok nákupom zlata, by si určite mali kúpiť fyzické zlato vo forme zlatých mincí a zlatých prútov. Iba to sa dá bezpečne stiahnuť z dosahu štátu aj v prípade zákazu.

Aby ste nezanechali žiadne stopy, odporúča sa nakupovať zlato anonymne. V Rakúsku je v súčasnosti (ešte stále) možné obchodovať so zlatom do 9 999 eur úplne anonymne, v Nemecku a ďalších krajinách EÚ je už táto hranica anonymity výrazne nižšia.

Pomocou zlata sa dá vysoká hodnota koncentrovať na relatívne malom priestore, čo uľahčuje nielen jeho skladovanie alebo ukrývanie, ale aj relatívne jednoduchú prepravu.

Pri ukladaní zlata však majte na pamäti, že nemusí byť vždy prístupné v bezpečnostnej schránke a že v domácich bankách je povinná identifikácia.
Ak sa obávate zákazu predaja zlata, je bezpečnejšie uložiť zlato doma - v trezore alebo v dobrej skrýši. Zlato je možné uložiť aj v zahraničí, aby ste ho ochránili pred prístupom štátu.

Pokiaľ ide o nominálnu hodnotu investície do zlata, vždy je dôležitá konkrétna situácia kupujúceho. Hrubá nominálna hodnota - napríklad niekoľko veľkých prútov - je cenovo výhodnejšia, ale menšia nominálna hodnota v minciach a prútoch sa dá nielen rozdeliť do viacerých zásob, ale v prípade najhoršieho sa dá opäť individuálne premeniť na peniaze.