Dlho stratená kultúra z južného Ruska a Ukrajiny

Od 7. do 3. storočia pred n. l. obývali Skýti stepi na území dnešného južného Ruska a Ukrajiny. Ich život bol zameraný na mobilitu; so svojimi ovcami a koňmi sa presúvali z pastviny na pastvinu. Po tejto dávno zaniknutej kultúre zostali nádherné pohrebiská bohaté na zlato, ktoré sa v eurázijských stepiach nazývajú kurgany. Od 19. storočia sa archeológom podarilo preskúmať niekoľko monumentálnych pohrebísk. Pohrebné rúcha skýtskych kniežat boli zdobené stovkami prišitých zlatých doštičiek. Takto boli zdobené aj ženské závoje a čepce. Tieto kusy vylisované zo zlatej fólie boli často figurálne zdobené, najmä prvkami tzv. zvieracieho štýlu. Predpokladalo sa, že štylizované zvieratá majú nadprirodzenú moc. Podobne sa našli aj túlne z hrubého zlatého plechu, rukoväte a pošvy dýk, ozdobné pošvy drevených štítov alebo rukoväte žeziel. Z masívneho zlata sa vyrábali aj krčné prstene a náramky.

Zlato, kam až oko dovidí

Minca oživuje túto takmer zabudnutú kočovnú kultúru. Ukazuje talent Skýtov pre vyzdvihovanie divokých zvierat a ich mimoriadny zmysel pre krásu, ktorý sa prebúdzal a živil magickým leskom večne vzácneho materiálu: zlata.V strede averzu je voľný portrét skýtskeho jazdca cválajúceho do mince sprava. Jazdec a kôň sú čiastočne zakrytí ornamentálnym pásom. V ďalšom ornamentálnom páse - vidno ho v pozadí - sú integrované kotol, pluh a sekera. Na druhej strane je ako hlavný motív zobrazený zlatý výjav, pravdepodobne z neskorších skýtskych čias, zobrazujúci scénu boja zvierat. Originál sa nachádza v Ermitáži v Petrohrade a pochádza zo zbierky cára Petra I.

Text so súhlasom Rakúskej mincovne.