Kúpa diamantov ako investícia?

Užitočné alebo nie?

Diamanty sa popri zlate považujú za jednu z najcennejších vecí vôbec. Diamanty sú kryštalickou a čírou zvláštnou formou uhlíka, ktorý bol v zemskej kôre vystavený obrovskému tlaku a vysokému teplu. Ťažba diamantov sa vykonáva s namáhavým ľudským úsilím z hĺbky až päť kilometrov, kde sa na ťažbu tejto cennej formy uhlíka používa teplota okolo 50 °C. Najväčšia diamantová baňa na svete má taký veľký priemer, že ju možno vidieť aj z vesmíru.

Vyťažené surové diamanty sa nakupujú od takzvaných "pamiatok" veľkoobchodníkov a brusičov. Hlavnými prekladiskami sú Antverpy, Izrael a Bombaj. Trh s diamantmi je veľmi diskrétny trh s vlastnými nemennými obchodnými pravidlami a vyznačuje sa dôverou v kvalitu podania ruky medzi poctivými (- existuje aj veľa čiernych oviec! -) obchodníkmi. Napriek tomu je nákup diamantov pre laikov vždy rizikom, ak sa neuskutočňuje u renomovaného obchodníka.

Ťažba diamantov je z etického a ekologického hľadiska čoraz kontroverznejšia. Na jednej strane stoja zástancovia konvenčného systému, ktorí tvrdia, že len prirodzene vypestovaný diamant je pravý diamant a trvajú na jasnej povinnosti označovania. Na druhej strane - na čele s hollywoodskou hviezdou Leonardom di Capriom z filmu Krvavé diamanty - sa presadzujú priemyselne vyrábané "laboratórne pestované diamanty" (teraz už aj na šperkárske účely) z dôvodov ekologickej udržateľnosti, ako aj z ľudského hľadiska, keďže diamanty sú čiastočne získavané z horniny baníkmi za neľudských podmienok.

Trotzdem herrscht auf Diamanten aktuell ein großer Preisdruck. Neben der Produktion aus den Minen wird die Nachfrage aktuell auch durch Rückkäufe von Diamanten der letzten 100 Jahre, und nicht zuletzt auch durch die erfolgreiche Produktion von synthetischen Diamanten, gedeckt.

"4 C" diamantov: Karát, čírosť, farba a brús

Na rozdiel od zlata a iných drahých kovov, ktorých cenu možno jednoducho vypočítať z čistej hmotnosti a aktuálnej ceny zlata, cena diamantov závisí od konkrétneho kusu a jeho kvality.

Rozhodujúce sú 4C:

• Karát(hmotnosť),
• Priezračnosť(čistota)
• Farba(Farba)
• Rez

Vďaka tomu je každý diamant jedinečný a po certifikácii vždy rozpoznateľný.

Karát- veľkosť a hmotnosť diamantu v karátoch

Hmotnosť diamantu sa udáva v karátoch (chybne: kt alebo tiež ct), pričom metrický karát zodpovedá presne 0,2 gramu. Karátová hmotnosť sa zvyčajne uvádza na 2. desatinné miesto, t. j. s presnosťou na dve tisíciny gramu.

Aj tu platí, že cena sa nezvyšuje lineárne s veľkosťou. Keďže väčšie kamene sú vzácnejšie, napríklad jednokarátový diamant nemá dvojnásobnú hodnotu ako polkarátový rovnakej kvality, ale mnohonásobne vyššiu. Aj dva malé kamene, ktoré spolu tvoria napríklad jeden karát, majú spolu nižšiu hodnotu ako jeden jednokarátový kameň.

Čírosť- čistota diamantu

Prírodné diamanty vznikajú hlboko v zemi, kde je čistý uhlík vystavený obrovskému teplu a tlaku počas miliárd rokov, a tak kryštalizuje. V priebehu tohto procesu sa na povrchu kameňov objavujú menšie inklúzie a vady. Bezchybné diamanty bez inklúzií sú primerane vzácnejšie, a teda podstatne cennejšie ako kamene s chybami.

Na určenie stupňa čistoty sa diamanty hodnotia pod 10-násobnou lupou, pričom rozhodujúci je nielen počet a veľkosť inklúzií a škvŕn, ale aj druh, umiestnenie a farba vád. Na hodnotenie čírosti existujú štandardizované klasifikačné tabuľky, ako napríklad stupnica GIA:

Farba- Farba a tóny diamantu

Okrem hmotnosti a čírosti je ďalším faktorom, ktorý zohráva úlohu pri určovaní hodnoty diamantu, jeho farba. V 98 % všetkých prípadov sú diamanty sfarbené do žlta dusíkom. Čím je tento odtieň silnejší, tým nižšiu cenu možno pri predaji diamantu dosiahnuť.

Farba sa kontroluje v laboratóriu pri simulovanom dennom svetle porovnaním so vzorkou kameňa. Na klasifikáciu diamantov do farebných tried sa zaviedla stupnica Amerického gemologického inštitútu (GIA) s rozdelením do 23 farebných stupňov od D-Z.

Farebné diamanty sú však špecialitou. Ak je farba diamantu intenzívnejšia ako farebný stupeň Z podľa GIA alebo ak má kameň inú farbu, považuje sa za"fantazijnýdiamant" alebo farebný diamant. V tomto prípade platí, že čím je farba intenzívnejšia, tým je vzácnejšia, a teda cennejšia.

Ako podpoložka tónovania by sa mala uviesť aj fluorescencia. Niektoré diamanty majú vlastnosť modrastého žiarenia pod UV svetlom. Diamanty s vysokou fluorescenciou, t. j. tie, ktoré žiaria silnejšie, majú nižšiu hodnotu ako diamanty s nízkou - alebo žiadnou - fluorescenciou. Pri farebných diamantoch však platí opačný princíp: čím silnejšie modrasté žiarenie, tým väčšiu hodnotu má "fantazijný diamant".

Brús - brúsenie diamantu

Ďalšou kvalitatívnou vlastnosťou, ktorá určuje cenu, je výbrus diamantu. Brús musí mať vydarené proporcie, musí byť symetrický a vyleštený do hladka ako sklo. Len dokonalý výbrus zaručuje maximálny odraz dopadajúceho svetla.

Tento odraz sa potom postará o povestný lesk drahokamu. Najznámejším brusom je určite okrúhly briliant, ktorý sľubuje veľmi dobrú "svetelnú výťažnosť". Existuje však aj množstvo ďalších brúsov, od kvapkového brusu cez navetový alebo markízový brús až po smaragdový alebo smaragdový brús.

Opäť existujú štandardizované tabuľky, napríklad tabuľka Gemologického inštitútu Ameriky, ktorá má päť stupňov:

• Výborný(Excellent)
• Veľmidobré
• Dobrý
• Spravodlivý(pomerne dobrý, dostatočný)
• Chudobný(zlý)

Piate C - konflikty

Keďže sa nelegálne vyťažené surové diamanty v minulosti používali na financovanie občianskych vojen, v súčasnosti sa snažia zabrániť obchodovaniu s takýmito krvavými diamantmi a konfliktnými diamantmi. Surové diamanty bez označenia pôvodu a Kimberlyho certifikátu preto renomovaní obchodníci v súčasnosti vo veľkej miere zakazujú. V prípade brúsených diamantov spravidla neexistuje žiadny doklad o pôvode.

Problematická história mnohých kameňov preto viedla v posledných rokoch k nárastu výroby umelých diamantov. S takýmito udržateľnými a eticky bezproblémovými kameňmi je cieľom získať nové, mladšie skupiny kupujúcich.

Syntetické diamanty

Umelá výroba diamantov je možná od polovice 50. rokov 20. storočia a vďaka stále sa zdokonaľujúcim procesom sú syntetické diamanty čoraz lepšie a predovšetkým lacnejšie. Istý americký start-up medzitým priviedol k sériovej zrelosti aj proces, v ktorom sa dajú diamanty vypestovať zo skutočných diamantových triesok pod vysokým tlakom a pri obrovských teplotách v priebehu niekoľkých týždňov. Tieto diamanty sú potom na nerozoznanie od skutočných diamantov aj pre odborníkov, pretože majú rovnaký geologický podpis ako úlomok, z ktorého boli vypestované.

O tom, že umelé diamanty sú na vzostupe, svedčí nielen skutočnosť, že okrem hviezdy filmu Krvavý diamant Leonarda Di Capria investuje do ich výroby množstvo spoločností, ale aj fakt, že do výroby umelých drahých kameňov vstupuje aj najväčší obchodník s diamantmi na svete, spoločnosť De Beers. Tento krok pravdepodobne vychádza aj zo zámeru, aby trh so syntetickými kameňmi neskĺzol do nekontrolovateľnej ilegality, ale aby si našiel cestu na trh s diamantmi regulovaným spôsobom. Synteticky vyrobený diamant má rovnaké vlastnosti ako prirodzene vypestovaný diamant, ale stojí len tretinu až štvrtinu ceny prirodzene vypestovaného diamantu.

Diamanty ako investícia

Diamanty ako investícia sú určite len pre absolútnych znalcov a profesionálov. Pre laikov a dokonca aj pre skúsených klenotníkov sú pravé kamene často ťažko rozoznateľné od dnešných dokonalých syntéz alebo kvalitatívne vylepšených, upravených kameňov.

Na správne určenie hodnoty je potrebný znalecký posudok alebo certifikát či klasifikačná správa od medzinárodného gemmologického inštitútu.

Diamanty v žiadnom prípade nie sú vhodné ako krátkodobá investícia alebo špekulatívny predmet. Obchodovanie je príliš náročné a náklady na nákup a predaj sú príliš vysoké. Na rozdiel od zlata alebo striebra, ktoré sú oslobodené od DPH alebo sa s nimi aspoň môže obchodovať s rozdielnym zdanením, diamanty podliehajú DPH.

Drahé kamene a diamanty môžu mať zmysel ako dlhodobá investícia, ak sa majú použiť ako defenzívny doplnok a v zmysle diverzifikácie na ochranu investičného portfólia pred prudkými poklesmi. Úplný prepad hodnoty tu určite nehrozí.

Každý, kto chce investovať do diamantov, by mal vedieť, že investičné diamanty sú vhodné len ako čistá investícia s hodnotou od 1 do 2 karátov. Aby sa dosiahla čo najlepšia hodnota pri ďalšom predaji, mali by sa dodržať aj nároky na ostatné céčka. Investičné kamene by mali byť bezchybné a pokiaľ možno bezfarebné, pričom by sa malo vyhýbať kameňom, ktoré boli dodatočne vylepšené.

Keďže briliantový brus je najbežnejší, šance nájsť preň kupca sú tu najväčšie. Keďže na rozdiel od zlata neexistuje pre diamanty žiadna medzinárodná referenčná cena a individuálne oceňovanie každého kusu znamená, že v ocenení zo strany inšpektorov je vždy určitá subjektivita, obchodovanie s diamantmi je pre bežného investora náročné a je len vecou profesionálov s príslušnými odbornými znalosťami.

Kde kúpiť diamanty?

Diamanty predávajú klenotníci, špecializovaní predajcovia drahých kameňov a tiež niektorí predajcovia drahých kovov.