Striebro a zlato - v čase krízy svetového hospodárstva je po drahých kovoch opäť veľký dopyt. Strieborné mince sa považujú za spôsob, ako mať platidlo, ktoré si zachováva svoju hodnotu aj v čase inflácie.
Kúpa striebra ako investície
Strieborné mince sa ako platidlo používajú už tisíce rokov. Už Gréci, Rimania a Egypťania si cenili tento vyhľadávaný drahý kov a používali ho ako stabilnú investíciu. V histórii boli dokonca obdobia, keď malo striebro väčšiu hodnotu ako zlato!
Pri striebre možno pozorovať podobný jav ako pri zlate: čím väčšia je neistota v spoločnosti, tým pravdepodobnejšie je, že cena strieborných prútov a mincí bude rásť. Pre mnohých investorov je zaujímavá aj potenciálna schopnosť striebra fungovať ako núdzová mena v čase krízy.
Nákup striebra na investičné účely slúži na diverzifikáciu portfólia drahých kovov. Fyzické striebro možno kúpiť vo forme strieborných mincí alebo strieborných prútov.
Do striebra možno investovať už s relatívne menšími sumami. Podobne ako pri investičnom zlate však aj pri striebre platí, že s väčšími nominálnymi hodnotami sa znižuje prémia. Nákup väčších jednotiek má preto zmysel. Jednou z nevýhod striebra v porovnaní so zlatom je, že na rozdiel od žltého drahého kovu nie je striebro oslobodené od DPH. To znamená, že nákup investičného striebra podlieha 20 % DPH. Striebro, ktoré spĺňa určité zákonné požiadavky, sa však za určitých okolností môže predávať s diferencovaným zdanením so zníženou sadzbou dane.
Od čoho však závisí cena striebra?
Striebro sa v priemysle používa viac ako zlato: Preto je aj dopyt po tomto priemyselnom kove oveľa viac závislý od ekonomiky ako v prípade drahého kovu zlata. Ak sa pozrieme na oblasti použitia tohto materiálu, hlavný predaj (s viac ako 60 %) je v priemyselnom sektore, kde sa striebro používa ako priemyselný kov pre dosky s plošnými spojmi alebo v zdravotníckej technike. Ak sa ekonomika oživí, zvýši sa aj dopyt po striebre. Nemusí to však mať okamžitý vplyv na cenu, pretože na to sa musí výraznejšie zvýšiť dopyt. A netreba predpokladať hospodársky rast v priemyselných krajinách, ale pozrieť sa na komoditné trhy rozvíjajúcich sa krajín.
V najbližších rokoch by mohol byť z hľadiska dopytu po striebre zaujímavý aj faktor energetického obratu. Striebro sa vďaka svojim vlastnostiam používa na výrobu solárnych panelov. Hoci množstvo striebra použitého na jeden panel v posledných rokoch výrazne kleslo, rast solárnych článkov výrazne zvýšil celkový dopyt po striebre z fotovoltaického sektora.
Ako súvisí cena striebra s cenou zlata?
Mnohí analytici vidia silnú koreláciu medzi cenami zlata a striebra. Striebro je takpovediac "mladším bratom" zlata a na zmeny ceny zlata reaguje s oneskorením. Hodnota striebra rastie najmä vtedy, keď je zlata nedostatok.
Často sa tu počíta aj pomer zlata a striebra, aby sa zistilo, či je jeden z týchto dvoch kovov v súčasnosti nadhodnotený alebo podhodnotený. Pri pomere zlata a striebra sa cena zlata vydelí cenou striebra v dolároch. Čím je pomer vyšší, tým je hodnota striebra v porovnaní so zlatom nižšia.
V súčasnosti (november 2022) je pomer zlata a striebra približne 80, čo naznačuje, že striebro je v súčasnosti podhodnotené.
Okrem dopytu je však dôležitým faktorom vývoja ceny striebra aj ponuka. Možno povedať, že ponuka a dopyt sa už roky rozchádzajú. Zatiaľ čo priemysel potrebuje stále väčšie množstvá striebornej suroviny, množstvo vyťaženého striebra už roky klesá.
Ložiská striebra
Na celom svete sa v zemi nachádza približne 510 000 ton ťažiteľného striebra, z ktorých sa ročne vyťaží v priemere 30 000 ton. Nedostatok striebra je preto predvídateľný. Väčšina v súčasnosti vyťaženého striebra pochádza z Južnej Ameriky, Číny a Austrálie. Najväčšími producentmi striebra sú Peru, Mexiko a Čína. Rusko, USA, Poľsko a Kanada však tiež patria medzi krajiny s najvyššou produkciou. Najväčšie zásoby striebra v zemi sa nachádzajú v Peru, nasleduje Čile, Austrália a Poľsko (k roku 2010).
Významnými ťažobnými lokalitami v minulosti boli napríklad Schwaz v Tirolsku, Freiberg v Krušných horách, Kongsberg v Nórsku a Batopilas v Mexiku.
V serióznej štúdii z roku 2009 sa uvádza, že ložiská striebra sa pri zachovaní konštantnej produkcie pravdepodobne vyčerpajú za 29 rokov (štúdia Rheinisch-Westfälisches Institut für Wirtschaftsforschung, Nemeckého spolkového inštitútu pre geovedy a prírodné zdroje a nemeckého Fraunhoferovho inštitútu).
Hoci sa striebro vyskytuje v zemi 15-krát častejšie ako zlato, jeho podiel v zemskej kôre je len 0,0000079 %. Ako čistý chemický prvok (natívne striebro) sa striebro vyskytuje vo forme zrniek alebo v rudných žilách ako drôtené pletivo a doteraz bolo objavené na 3 850 lokalitách po celom svete.
Okrem prírodného striebra sa tento drahý kov nachádza aj v sulfidických mineráloch. Medzi významné sulfidické strieborné rudy patrí napríklad akantit (strieborný glanc), ktorého obsah striebra je približne 87 %. Spomedzi 167 známych minerálov striebra má najvyšší obsah striebra až 99 % vzácny alargent. K strieborným rudám patria aj strmeyerit (medený strieborný lesk) a miargyrit (strieborný antimonový lesk), ako aj chlorargyrit (strieborná rohová ruda).
Existujú aj rudy obsahujúce striebro, ktoré majú zvyčajne veľmi nízky obsah striebra 0,01 - 1 percento. Často ide o galenit a chalkopyrit. Striebro je preto často vedľajším produktom extrakcie medi alebo olova.
