Vo svete sa hovorí o zrušení hotovosti. Kritici tvrdia, že by sa to rovnalo vyvlastneniu. Je to naozaj dôvod na obavy? Prinajmenšom obmedzenie hotovosti je už v mnohých krajinách EÚ realitou.
Bezhotovostne a slobodne - alebo peňažné otroctvo v štáte dohľadu?
"Peniaze sú zakliata sloboda", povedal o peniazoch už v 19. storočí slávny ruský spisovateľ Fiodor Dostojevskij.
Na druhej strane, úrady chcú zákazom hotovosti "vykonávať väčšiu kontrolu nad občanmi", sťažujú sa kritici. Tvrdia, že prístup k peniazom ľudí je cieľom všetkých vlád, ale hotovosť vyjadruje nezávislosť a slobodu, a to je cenná komodita.
Na druhej strane, vo svete digitálnych platieb je každá transakcia pre banky, finančné spoločnosti a štát sledovateľná, digitálne finančné aktíva sú transparentné pre všetkých a v neposlednom rade v digitálnom svete existuje aj - alebo dokonca najmä - nebezpečenstvo, že virtuálne peniaze budú jednoducho ukradnuté.
Rakúsko: Trend bezhotovostných platieb sa zrýchľuje
Rakúskostále patrí medzi krajiny s najvyššou hotovosťou. Podľa štúdie ING-Diba z roku 2019 by sa len jeden z desiatich Rakúšanov bol ochotný úplne zaobísť bez hotovosti. Bývalý šéf Národnej banky Ewald Nowotny preto hovoril z duše mnohým, keď povedal: "Hotovosť bude v ekonomike naďalej zohrávať veľmi rozhodujúcu úlohu. Sme absolútne proti akémukoľvek nátlaku v otázke, čo používam ako platobný prostriedok."
Napriek tomu podiel bezhotovostných platieb v Rakúsku v poslednom čase trvalo rastie, a to aj vďaka modernej možnosti "pohodlných" bezkontaktných platieb prostredníctvom NFC. Zvyšujúci sa podiel online nákupov, pri ktorých sa bezhotovostným platbám vyhneme len zriedka, tiež zabezpečuje zvyšovanie podielu bezhotovostných transakcií.
V neposlednom rade pandémia Corony viedla mnohých občanov k tomu, že sa pri platení v obchodoch vzdali hotovosti a začali platiť kartou. WHO počas krízy COVID-19 aspoň odporúčala vzdať sa hotovosti a platiť bezkontaktne. V Spojenom kráľovstve je už teraz zrejmé, že toto vzdanie sa hotovosti bude pre mnohých ľudí pravdepodobne udržateľné.
Zákaz hotovosti v záujme vlád a finančného sektora
Úplný zákaz hotovosti v Európe by bol prekvapujúci, veď eurobankovky sú v eurozóne zákonným platidlom, ktoré je zabezpečené Zmluvou o EÚ. Alebo nie?
Používanie hotovosti je v EÚ a v Euro-Európe už dlho obmedzené. "Napríklad vo Francúzsku a Portugalsku môže v hotovosti prejsť z ruky do ruky len 1 000 eur, v Španielsku maximálne 2 500 eur, v Taliansku alebo Belgicku maximálne 3 000 eur - a teda bez kontroly totožnosti. Obmedzenia hotovosti sú teda už realitou. A to vo väčšine štátov EÚ. Najnovšie, v januári 2021, sa opäť objavila myšlienka zaviesť hotovostný limit 10 000 eur pre všetky členské štáty.
Ako obmedzenie hotovosti slúžia aj pravidlá týkajúce sa výšky hotovosti, ktorú je možné do krajiny priniesť. Zámienkou je jednoduchšia registrácia "nápadného pohybu peňazí" v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ale v skutočnosti ide aj o kontrolu kapitálu.
V rámci tejto kampane proti "praniu špinavých peňazí a terorizmu" bola v roku 2016 samozrejme zrušená aj 500-eurová bankovka. Spočiatku si mali bankovky v obehu zachovať svoju platnosť, no v určitom okamihu by sa stali neplatnými pre platobné transakcie a potom by ich bolo možné vymeniť len v národných bankách- pravdepodobne proti dokladu o pôvode. Či bude bankovka v hodnote 200 eur zrušená ako ďalšia, sa ešte len uvidí.
V bezhotovostnej spoločnosti sa záporné úrokové sadzby presadzujú ľahšie
Európska centrálna banka (ECB) už viac ako 10 rokov účtuje sankčné úroky z peňazí, ktoré banky ukladajú v centrálnej banke, namiesto toho, aby ich použila na poskytovanie úverov podnikom a jednotlivcom.
Samozrejme, banky chcú tieto záporné úrokové sadzby preniesť na svojich klientov, ale ak by sa takéto sankčné úrokové sadzby zrazu vo veľkom preniesli na bežných občanov, pravdepodobne by došlo k hromadnému úteku z bánk a ľudia by sa snažili hromadiť svoje aktíva ako hotovosť.
Zatvorené banky - ako počas krízy eura v Grécku alebo na Cypre - sú potom posledným radikálnym opatrením, ktoré vládam zostáva na kontrolu ľudového kapitálu.
Samozrejme, utrpenie a ťažkosti, ale aj nepokoje, rabovanie a z toho vyplývajúce obmedzenie slobody sú viac než len možné dôsledky. Politici sa proti tomu vyzbrojujú už od roku 2007 - Eurogendfor je špičkovo vybavená polovojenská zásahová jednotka na úrovni EÚ, ktorá je vybavená rozsiahlymi nadnárodnými právami na obnovenie "práva a poriadku", keď to národná výkonná moc už nemôže (alebo nechce) urobiť.
Ak by však hotovosť neexistovala a všetky aktíva by boli digitálne, a teda dostupné, občania by mali len málo prostriedkov proti finančnej svojvôli finančného priemyslu a vlád. Dokonca aj nedávno odchádzajúci šéf Erste Bank Andreas Treichl sa domnieva, že obavy z hotovosti sú oprávnené, pretože záporné úrokové sadzby sa oveľa ľahšie presadzujú, ak existujú len elektronické kreditné zostatky.
Zlato alebo striebro si môžu kedykoľvek anonymne kúpiť len tí, ktorí majú povolené držať hotovosť. A to im umožňuje vyhnúť sa obávaným "záporným úrokovým sadzbám" - v oboch prípadoch k nevôli centrálnych bánk.
Hotovosť je príliš nebezpečná?
Bývalá komisárka EÚ pre spravodlivosť Martine Reichertsová tvrdila, že zákaz hotovosti by EÚ "urobil bezpečnejšou, pretože by sa už nikto nemusel báť lúpeží". A to v dobe hackerských útokov a kybernetických útokov.
Nevyzerá to však, akoby sa jeden zlodej snažil ukradnúť korisť druhému? Pri lúpeži sa dajú ukradnúť len peniaze, ktoré máte pri sebe.
Ak sa politici rozhodnú "skonfiškovať" účty všetkých veriteľov bánk, ide o digitálnu lúpež, ktorá môže vyprázdniť celé účty. Potom nezostane ani vajce do hniezda pod vankúšom na hlave!
"Hotovosť by sa mala zakázať, aby sa skoncovalo s praním špinavých peňazí," povedal Reicherts. Komisárka EÚ pre spravodlivosť okrem toho vysvetlila, že "obchodovanie s drogami, nelegálna práca a daňové úniky sú možné len vďaka hotovosti. Nikto by sa však nemal báť o svoj finančný majetok, aj keby bola hotovosť zakázaná zo dňa na deň, pretože "každý, kto má hotovosť, ju môže kedykoľvek priniesť do banky". Samozrejme, vrátane dokladu o tom, odkiaľ peniaze pochádzajú.
Poskytovanie peňazí je pre banky príliš nákladné
Okrem štátnych aktérov má na zrušení hotovosti záujem aj banková lobby a finančný priemysel. Banky sa sťažujú na to, aké drahé je údajne poskytovanie hotovosti, a poukazujú na údaje, ako je štúdia "Cost-of-Cash" (Náklady na hotovosť), ktorú vypracovalo "Výskumné centrum pre finančné štúdie" v Berlíne a podľa ktorej sa ekonomické náklady na poskytovanie hotovosti pohybujú v miliardách.
Naproti tomu náklady na systém platieb kartou by sa pohybovali "len" v miliónoch eur. Každý, kto sa aspoň trochu zaoberá digitalizáciou, vie, že dáta v súčasnosti znamenajú moc.
Pri všetkých bezhotovostných, a teda digitálnych platbách, či už ide o platbu kartou Maestro, čipom NFC, kreditnou kartou, PayPal, ApplePay .... alebo jednoducho o bankový prevod či inkaso, niekto v pozadí zhromažďuje údaje o nás občanoch. V spojení s ďalšími údajmi sa stávame čoraz viac transparentnými ľuďmi, ktorí sú takí transparentní, že firmy a štát o nás vedia viac, ako by si ktokoľvek z nás prial.
Čo bude nasledovať? Zákaz zlata?
Dokonca aj v demokratických krajinách sa stále opakoval zákaz zlata, ktorý zakazoval súkromným osobám vlastniť, kupovať a predávať zlato. Zlato malo zvyčajne slúžiť štátu na zabezpečenie a stabilizáciu vlastnej meny s "reálnymi hodnotami".
Pred niekoľkými rokmi začali národné banky opäť nakupovať zlato - pretože tento drahý kov sa v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým považuje za medzinárodnú rezervnú menu. To je samo osebe paradox, pretože na jednej strane chcú občanovi zobrať všetko "materiálne" v zmysle peňazí, ale zárukou za "peniaze", ktoré majú existovať len virtuálne, je - zlato. A to má zasa hodnotu len vtedy, ak existuje materiálne.
Hoci v roku 2009 ešte platila tretia dohoda o zlate medzi centrálnymi bankami eurozóny, v rámci ktorej sa dohodlo, že ročne sa predá maximálne 400 ton zlata, v súčasnosti majú banky aj tak väčší záujem o opätovný nákup.
Američania však nikdy nesľúbili, že svoje zlato nepredajú, a ich zásoby (údajne) zostávajú také, aké sú. Rusko a Čína sú v súčasnosti najhorlivejšími nákupcami zlata, ale začali tak robiť už okolo roku 2010. Aj Rakúska národná banka v roku 2018 doviezla zo zahraničia späť do Viedne najmenej polovicu rakúskeho zlata.
Chráňte majetok zlatom
Pokiaľ ide o vlastníctvo zlata, v súčasnosti neexistujú žiadne zákazy ani obmedzenia, ale pokiaľ ide o nákup zlata, existujú. Akonáhle hodnota zlata presiahne 10 000 eur, anonymný nákup zlata už nie je možný. Je to preto, lebo vtedy nadobúda účinnosť rakúsky zákon o praní špinavých peňazí (ako implementácia smernice EÚ o praní špinavých peňazí).
Obchodníci so zlatom, ako napríklad spoločnosť Gold & Co, sú zo zákona povinní zaznamenávať údaje svojich zákazníkov. Tieto údaje sa musia uchovávať sedem rokov a na úradnú žiadosť sa musia odovzdať.
Na rozdiel od iných krajín EÚ je regulácia v Rakúsku stále mierna s limitom anonymity 10 000 eur. Napríklad v Nemecku je táto hranica od roku 2020 len 2000 eur.
Našim klientom odporúčame, aby investovali 10 až 20 % svojich aktív do zlata na ich zabezpečenie. Kedysi platilo pravidlo, že do zlata by ste mali investovať 5 - 10 %. V súčasnosti však odporúčame túto sumu zdvojnásobiť alebo strojnásobiť - nie však viac! Nevlastniť žiadne zlato je rovnako nevhodné ako investovať do zlata príliš veľa peňazí.
Bezútešné vyhliadky?
Mnohých ľudí totiž desí predstava, že budú musieť žiť bez hotovosti. "Digitalizovaný obeh peňazí" je len príznakom úplne "umelej" spoločnosti, myslia si mnohí - a oprávnene si kladú otázku, čo vlastne urobili zle, že by mali byť "kriminalizovaní" a plošne kontrolovaní. Prečo teda "trestať" celé obyvateľstvo, napríklad zákazom hotovosti?
Aj keď politici a úradníci stále tvrdia, že nikto nemá v úmysle zrušiť alebo dokonca zakázať hotovosť, treba byť ostražitý! Či k zákazu hotovosti naozaj dôjde alebo nie - to sa ešte len uvidí.
Parkplatz - Gratis im Hof